Comunicados

Dobrý deň
Vážení čitatelia, naskytla sa nám šanca urobiť rozhovor s najnovšou posilou Lukáša Žižku, ktorý nám prezradí ako to vyzerá z jeho uhlu pohľadu na Senicu a hlavne Senický klub.

PH: Dobrý deň Lukáš, na úvod otázka, ako sa vám páči v Senici?
LŽ: Dobrý aj vám, no musím povedať, že v Senici sa cítim veľmi príjemne, nie len v šatni ale aj mimo štadióna v súkromí. Celkovo sa mi tu páči, lebo všetko o čo som žiadal mi bolo zariadené, ba aj plat je lepší ako som žiadal (smiech). Na byte som s brankárom Czajkom a krajanom Matějom Masopustom, ktorý mi ukázal niektoré miesta v Senici, kde trávime voľný čas, či už hráme tenis alebo chodievame s chalanmi do sauny.
PH: Takže sa vám páči, to rád počujem. Čo hovoríte na mužstvo respektíve kolektív hráčov v klube?
LŽ: No musím povedať, že ma chalani milo prekvapili, keď som prišiel na prvý tréning, tak vtedajší kapitán Dezider Macko sa ujal privítania, no pridalo sa aj zopár jednotlivcov. Chalani sú skvelí, prijali ma ako keby sme sa už poznali dávno, no každého som videl prvý krát. Som rád, že som v takomto kolektíve. Na ľade aj mimo ľadu sme ako jeden celok, snažíme sa byť spolu čo najviac keď sa to dá, lebo viacerí študujeme.
PH: Lukáš, vy chodíte do školy? A prezradíte nám na ktorú?
LŽ: Hneď po prvom tréningu som šiel na Obchodnú Akadémiu tu v Senici požiadať o externé štúdim. Vyhoveli mi, ako aj Matějovi Masopustovi ale ten už maturuje.
PH: Hrávali ste prvú českú ligu, keď vám v Jindřichovom Hradci oznámili, že musíte zmeniť dres ako ste reagovali?
LŽ: No bol to šok, aj keď som veľa nehrával ale nečakal som, že ma predajú, veď som nebol najhorší. Bol som trocha aj naštvaný lebo tam som hral od 5 rokov. Teraz som však tu a budem sa snažiť aby nemali tréneri dôvod ma vyradiť z kádra ale naopak, chcem byť pevná súčasť defenzívy.
PH: Pekné ciele Lukáš, čo by ste si želali do budúcna, poprípade čo by ste chceli zmeniť respektíve napraviť?
LŽ: Tak určite by som chcel byť opora ako som už povedal. V Senici je veľa možností, nemenil by som nič, páči sa mi všetko ako je, len Matěj by mohol prestať blbnúť na byte(smiech).
PH: Blbnúť?, a ako blbne ak smieme vedieť?
LŽ: Je hyperaktívny aj keď má 19, robí stále hovadiny a to aj v šatni. Je s ním zábava ale niekedy vie človeka vytočiť. Napríklad po prehratom zápase mi do topánky hodil kľúče a ja topánku obul, bolelo to a navyše som bol na smiech celej šatni, no minule všetkím brankárom pred tréningom na korčule nalepil lepiacu pásku! No to ste mali vidieť!(smiech), ako hovorím robí srandičky ale určite to nemyslí zle. Veď aj humor musí byť, tak jemu prischla úloha srandistu (smiech).
PH: A čo vraveli rodičia, keď ste odchádzali na Slovensko, podľa čoho ste sa rozhodovali kam odísť?
LŽ: S rodičmi problém nebol, veď pravidelne chodia na domáce zápasy. Ani nehovorili nič v zmysle, že sem nemám ísť. No vyberal som si asi z piatich ponúk. Bola tam ponuka z Fínska, Lotyšska a viacero ponúk zo Slovenska. Ponuka od Senice mi prišla najlukratívnejšia a dokonca aj ponúkali za mňa najvyššie odstupné, čo ma presvedčilo že ma nechcú len na sedenie na lavičke.
PH: Nazbierali ste zatiaľ 8 bodov, no nemáte ani jednu trestnú minútu a ste obranca...
LŽ: Áno, viem že som dal jeden gól no štatistiky príliš nesledujem. Viem, že nemám zatiaľ žiadnu trestnú minútu, chcem aby to tak zostalo čo najdlhšie, no v šatni sa už začala vyhlasovať súťaž v ktorom kole to príde, skúste hádať čí to bol nápad(smiech).
PH: Lukáš, ďakujem za rozhovor, veľa šťastia!
LŽ: Ďakujem. Aj vám.

---

---