Preses relīzes

Takú drámu, akú malo semifinále medzi mojimi Arthurmi a Lopašovom nevymyslí ani Shakespeare. Ani jeden tím si nič nedaroval a už od začiatku prvého duelu sa vehementne útočilo.

Na prekvapenie všetkých bol v prvom duely v 24. minúte stav 0:2 a chystalo sa prekvapenie. Potom však prišla kanonáda v rozpätí necelých 3 minút, keď sa skóre zmenilo na 3:3. Dráma pokračovala až do samého záveru. V čase 59:07 vsietil vedúci gól Ladislav Považan a necelá minúta už hosťom na vyrovnanie nestačila.

Druhým duelom dráma pokračovala. Lopašov šiel do vedenia v presilovke v 6. minúte. Moji Arthurovia duel znovu otočili a v 33. minúte bolo 1:2. Lenže domácim sa v 3. tretine podarilo vyrovnať a doviesť duel do predĺženia. V ňom boli na prekvapenie aktívnejší a zaslúžene vyhrali gólom Csabu Bocskaia.

Rozhodujúci tretí súboj sa začal podobne ako prvý. Aj tentoraz išli do vedenia hostia a v čase 17:25 bolo hrozivých 0:3. Vlajku mojich Arthurov zdvihol ako prvý Aleš Olejník, keď už po 16 sekundách hry znížil na 1:3. Odvtedy sa na Lopašov spustil oheň a síra. Pomer striel v druhej tretine 10:1 a v tretej 13:1 bol logickým vyjadrením diania na ľade. V 29. minúte ešte Zhorela zvýšil na 2:4 pre Lopašov, ale uragán Arthurov sa nezastavil a jediný, kto naďalej odolával bol Purvītis v bráne hostí. Vyrovnaniu v 51. minúte však nezabránil, ale ďalší gól už nepustil a po opatrnej hre v predĺžení drámu semifinále ukončili samostatné nájazdy, v ktorých boli úspešnejší moji Arthurovia.

Objektívne publikum na mojom štadióne po zápase vytlieskalo pri odchode z ľadu nielen mojich Arthurov, ale aj hosťujúci tím, ktorý nebol v semifinále horší, ale len o máličko nešťastnejší. Gratulujem Lopašovu k skvelému semifinále, na ktoré sa ešte bude dlho spomínať.

---

---